„Rada prídem a ešte radšej budem jazdiť, ak by sa vám naozaj podarilo zohnať mi nejaké angažmány,“ zareagovala na ponuku dostihy.info zapojiť sa do diania počas júlového bratislavského derby-mítingu Natália Gemelová (26) – zosobňovateľka najkrikľavejšieho dlhu slovenskej dostihovej publicistiky, ktorý týmto textom odstraňujeme.
   Rodáčka z Dúbravky, ktorá detstvo strávila na Mlynských Nivách, totiž pravidelne účinkuje v kolíske turfu (11 štartov počas uplynulých 30 dní), od mája 2001 tam stihla nazbierať 22 víťazstiev (k tomu 4 z Nórska, kde začínala) a len za ostatné dva týždne „nabila“, ako sama kúzelne hovorí, napríklad Fallona, Darleyho, Spencera, Dwyera, McEvoya, Richarda Hillsa či Aherna.
   „Či ma nezamrzelo, že o mne ešte na Slovensku nikdy nikto nič nenapísal? Možno občas trošičku, ale ja sa koncentrujem na tunajší džob a nestíham sa zaoberať takými vecami.“
   Myslíme si – a nech sa Katka Barboríková nehnevá, keď postavíme približne tretinový počet britských triumfov nad tie jej rakúske –, že sme pre domácu scénu objavili našu najúspešnejšiu jazdkyňu v histórii. „Som Slovenka. Mám okrem nórskeho pasu aj slovenský, a hoci mi to vychádza málokedy, naposledy v marci, kedy sme navštívili Piešťany; vždy sa teším na rodnú krajinu, tie svoje miesta, tamojšiu časť rodiny, na známych a kamarátov,“ zveruje sa pôvabné fifipierko (naváži 48 kg), ktoré vraj všetci tam vonku skratkovito oslovujú Nat.

Rodinná pohoda v Yorku

(foto BRANKO)

   S mamou Erikou sa vysťahovala na sever Európy za nevlastným otcom Vladom ako 11-ročná. Ku koňom sa dostala až v Škandinávii a cez športové si tri roky po zmene trvalého bydliska našla cestu do Ovrevolu, teda na hipodróm v Oslo.
   „Súbežne som ešte ako tínejdžerka chodievala prázdninovať na Slovensko a tam mi, či už v Šali alebo potom v Topoľčiankach, obrovsky pomohla v koniarskom svete dostatočne známa rodina Naštických. Bývala som u nich, dostávala cenné jazdecké lekcie a rady. Inak, v tých Topoľčiankach som na spestrenie zvykla zájsť aj do dostihovej stajne. Spomínam si, že akurát v prítomnosti pána Sokola som spadla z jedného koňa a ten niekam odbehol.“ Tým koňom bola Kasta, zistili sme pri overovaní a najmä predbežnom zháňaní angažmánov na onen 16. júl.
   Nórske skúsenosti Natália zbierala pod taktovkou trénerov Lisette Olai-Olsenovej a Halvarda Sommu. Premiéru na kobyle Grey Mist, ktorá údajne bola všetkým iným, než pokojným ritom pre amatéra-debutanta, absolvovala počas sezóny 1998 a získala štvrté miesto.
   Ani nie mesiac po tom, ako bola prvý a zatiaľ poslednýkrát na mítingu v Starom háji a tlieskala Temirkanovovi pod Mickom Kinanom, okúsila 10. augusta 1998 prostredníctvom ryšiaka Inside Melody pri treťom angažmáne chuť víťazstva. Udialo sa to na radovom šprinte, a to s náskokom 2,5 dĺžky pri kvóte 113:10.
   Dravý rozbeh, ale do konca kampane 2000 pribudli už len tri paličky. Ambiciózna amazonka zamierila počas miléniovej zimy do Albiónu na stáž ku koučovi Alanovi Berrymu. „Pôvodne som tam išla len na niekoľko mesiacov. Vidíte, ako to dopadlo – som tu doteraz,“ smeje sa jazdkyňa, ktorá v septembri minulého roka privítala zmenu turfovej legislatívy a návrat „claimu“ (uľavy). Túto výhodu totiž pôvodne stratila s dovŕšením 25 rokov.
   „Teraz to už klesá len podľa počtu víťazstiev. Ja mám povolených päť libier. Na tri sa dostanem pri päťdesiatom prvenstve a úplná strata hmotnostnej výhody sa viaže k deväťdesiatemu piatemu úspechu, alebo ukončeniu deviateho roka od debutu, nie od šestnástych narodením, ako to v minulosti platilo bez ohľadu na skutočnosť, v akom veku ste začali jazdiť dostihy.“
   Na druhej strane sa strašiakom pre ľahších rajťákov a dámy v sedle, čo väčšinou znamená detto, stal hendikepový systém so zmenšením rozdielov medzi najviac a najmenej zaťaženým aktérom. Volanie „švicovaním“ vysilených špičkových jazdcov po náraste minimálnej hmotnosti sa opory v dostihovom poriadku zatiaľ dočkalo len na Zelenom ostrove (8 stoneov, 4 libry, v prepočte 52,6 kg), ale aj štartové listiny na zvyšku ostrovov, kde de iure je minimálny základ 7-12 (49,9 kg), reálne obsahujú čoraz menej údajov okolo osem stounov (kameňov), čiže 50,8 kg. „Musím sa aj s pomocou agenta Rossa Jamesa obracať, aby som si zohnala nejaké jazdy, hoci po návrate úľavy predsa len záujem trénerov o moje služby oproti predchádzajúcemu polročnému hluchému obdobiu vzrástol.“
   Natália, ktorá cez Mela Brittaina, Nigela Tinklera a Wilfa Storeyho zakotvila u Iana McInnesa, žije s priateľom, džokejom Davidom Allanom, v yorkshireskej dedinke Slingby necelých 10 kilometrov od centrály Malton, kam však dochádza len na jazdenie, nie stajňovú prácu okolo. „Zariadila som si to takto. Popri McInnesovi externe pôsobím u známejšieho Tima Easterbyho, ale ten tuším ešte nikdy neposadil dievča do dostihov. Ďalšie šance mi dáva najmä John Long.“
   Prvú britskú príležitosť dostala 23. apríla 2001 (Oly´s Gill, Nottingham, jedenásta pri kurze 200:1) a už 21. mája vyhrala v Musselburghu päťkový hendikep na 1400 metrov s Mamma´s Boyom (5:1). Hnedého valacha pritom mal viesť práve súčasný legionárkin priateľ David, ten si však zranil hlavu pri autonehode a Berryho tím siahol po internej náhrade.
   „Musselburgh sa mi páči. Aj Hamilton a najviac Newcastle. Sedel mi Kempton, ale ešte ten starý s trávnatou dráhou, nie terajšou typu All-Weather a fontánkou pri cieli ako z nejakého Dubaja. Z tých najznámejších závodísk som si už vyskúšala Epsom i Newmarket, ale zatiaľ nie Ascot,“ ochotne ponúka Gemelová vyžiadaný prehľad a odpovie len ironicko-povzdychovým smiechom, keď padne otázka, či náhodou nemá nejakú dohodu na blížiaci sa kráľovský festival.
   „Veľké podniky a veľké víťazstvá ma, dúfam, čakajú, ale napríklad predvlani som jazdila na prestížnom októbrovom newmarketskom Cesarewitchi na 3600 metrov.“ Obsadila 33. miesto s Kaluanou Court, ktorá však, súdiac podľa stávkového pomeru 100:1, ťažko mohla pochodiť výrazne lepšie.
   Rovnaké konštatovanie sa týka aj utorňajšej jedenástej priečky Cape Couriera (200:1) v Ripone – najčerstvejšieho počinu. „Aspoň sme niekoho nechali za sebou... Ten kôň stál dvadsaťdvatisíc, ale je veľkým sklamaním.“
   Z triumfu sa naposledy radovala 30. marca na lingfieldskom piesku. Predmetný jazykolomne pomenovaný hnedý valach H Harrison dominoval na šprintérskej šestke vďaka vyzdvihnuteľnému tajmingu a razantnému vyjazdeniu o krk, krk, krátku hlavu a krátku hlavu ako 11:1 outsider a – aby sme vám priblížili veci našincovi cudzie – už po dvoch dňoch si tamže úspech zopakoval, súc však preobsadený Andrewom Elliottom.
   „Vy ste teda skúmali môj štýl na videu? Mne neštimuje elegantná pasívna americká či francúzska technika pre oko. Páči sa mi prístup „strong looking“, čo sa síce dá preložiť doslova ako silovo vyzerajúci, ale ešte tam chýba nejaký ten významový odtienok. Protagonistami sú nekopírovateľný Kieren Fallon, ďalej Kevin Darley, z novších Robert Winston,“ vymenúva Nat pre nás iba slávne mená z výsledkových listín, pre ňu pomerne bežných súperov.

Len od začiatku uplynulého týždňa skalpy Fallona, Darleyho, Spencera, Dwyera, McEvoya, Richarda Hillsa či Aherna

(foto Peter Higby)

   „A nebála by som sa spomenúť ani dravú Hayley Turnerová, ktorá nám babám tým vlaňajším ziskom žiackeho titulu ex aequo so Saleemom Golanom znova pootvorila dvierka. Šikulka, však? Hayley je dobrá kamoška, zvykla som u nej prespať, keď ma povinnosti zaviedli na juh krajiny, ale teraz má plný byt,“ šteboce jazdkyňa, ktorá cez kouča Davida Elswortha dokonca mala na sebe už aj slovútnu modro-oranžovú kombináciu. „Ale sám majiteľ Michael Tabor vtedy na tých dostihoch nebol.“ Občasný letmý dotyk s turfovou elitou, každodenne však skôr rutina, únavné stovky a tisíce míľ za volantom.
   „My, dievčatá, príkladne držíme spolu, niet medzi nami žiadnej v dámskej časti šatne neobľúbenej. Lisa Jonesová má kontrakt v Macau, za hranicami teraz pôsobí aj Joanna Badgerová, miesto nich sa do povedomia pomaličky dostávajú Donna Caldwellová či Kirsty Milczareková. Všeobecne je nepochybné, že ženy-jazdkyne to majú najťažšie práve v Británii. Nie, Andreu Suchovskú ani Andreu Chynoradskú, ktoré účinkovali na Slovensku a teraz sú u Amandy Perrettovej ako pracovné jazdkyne, čo som sa od vás práve dozvedela, nepoznám. Dobre, že hovoríte. Popýtam sa na ne, keď budeme niekde behať proti lambournským koňom.“